Ťažba ryolitov má na Slovensku vyše 700-ročnú tradíciu. Vďaka zaujímavým farbám – od ružovej cez červenohnedú a fialovú až po sivobielu – je ryolit veľmi pekným dekoračným kameňom, ktorý dodáva charakteristický ráz mestám ako Kremnica či Nová Baňa.
- Typ horniny: magmatická výlevná (sopečná)
- Farby: ružová, červenohnedá, fialová, sivá a sivobiela
- Tradícia ťažby: vyše 700 rokov
- Kde sa ťaží: Nová Baňa, Hliník nad Hronom, Vyhne, Stará Kremnička
- Iný názov: liparit – podľa Liparských ostrovov v Taliansku
Ako ryolit vzniká
Ryolity sú magmatické horniny zo skupiny výlevných (sopečných) hornín. Vznikajú, keď sa magma pri vulkanickej činnosti dostane až na zemský povrch ako láva.
Ryolity vznikajú z kyslých, veľmi hustých (viskóznych) láv, ktoré sú málo pohyblivé, a preto vytvárajú vytlačené kopy, ihly a podobné útvary. Riedke čadičové lávy sa naopak rozlievajú do rozsiahlych príkrovov.
Ryolit je výlevný „dvojník“ granitu – vzniká z tej istej magmy, no na povrchu. Keby láva zostala v hĺbke, pomaly by vykryštalizovala a vznikol by granit. Na povrchu však rýchlo vychladla, preto má ryolit polokryštalickú štruktúru.
Štruktúra a zloženie
Okrem vykryštalizovaných minerálov, ktoré tvoria malé výrastlice, obsahuje ryolit aj základnú hmotu. Tá je väčšinou sklovitá a nevykryštalizovaná – následok rýchleho ochladnutia a stuhnutia lávy. Preto sú ryolity často pórovité.
Pri tuhnutí sa môže v hornine zachovať pohyb lávy. Vzniká tak prúdovitá textúra, ktorá na povrchu kameňa vytvára rôzne dekoratívne obrazce.
Aké minerály ryolit obsahuje
- Kremeň – v póroch aj vo vysokoteplotných formách (cristobalit, tridymit)
- Živce – sanidín, z plagioklasov najčastejšie oligoklas a andezín
- Tmavá sľuda biotit a výnimočne aj granát (Poľana, okolie Michaloviec a Lesného)
Vykryštalizované minerály sú väčšinou drobné a akoby „utopené“ v základnej hmote. Pod mikroskopom v nej možno nájsť aj mikrolity – ihličkovité kryštáliky menšie ako 0,008 mm, ktoré sú v podstate zárodkami minerálov.
Kde sa ryolity na Slovensku nachádzajú
Ryolity sa vyskytujú v dvoch sopečných (neovulkanických) oblastiach – stredoslovenskej a východoslovenskej. Obe sú súčasťou tzv. vulkanického venca, ktorého južný oblúk pokračuje v Maďarsku.
Stredné Slovensko
Na ťažbu sú najvhodnejšie najmladšie ryolity z Kremnického a Štiavnického pohoria a z pohoria Hronského Inovca. Nie sú prekryté mladšími horninami a majú tvar kupol (dómov), preto sa využívajú už od dávnych čias.
Najznámejšie lokality:
- Nová Baňa – kameňolomy Štamproch, Červená Skala a Háj
- Hliník nad Hronom – v minulosti rozsiahla ťažba
- Vyhne, Bartošova Lehôtka a Stará Kremnička
Východné Slovensko
Tu ťažba nemala takú tradíciu, pretože sa tu nevyskytujú najmladšie, na ťažbu najvhodnejšie typy ryolitov. Ťažilo sa v lokalitách Malá a Veľká Bara, Lesné, Malý Kamenec, Byšta, Brezina, Viničky, Kašov a Cejkov – väčšina z nich leží pri slovensko-maďarskej hranici.
Zdroj: Darina Čabalová, Krása kameňa v živote človeka
Máte otázku? Napíšte nám
Radi vám poradíme s výberom pomníka, kameňa aj so starostlivosťou oň. Vyberte si prevádzku, ktorá je vám bližšie – Senec alebo Pezinok – a ozveme sa vám čo najskôr.



