Ťažba ryolitov má na Slovensku vyše 700-ročnú tradíciu. Vďaka zaujímavým farbám – od ružovej cez červenohnedú a fialovú až po sivobielu – je ryolit veľmi pekným dekoračným kameňom, ktorý dodáva charakteristický ráz mestám ako Kremnica či Nová Baňa.

Základné fakty

Ako ryolit vzniká

Ryolity sú magmatické horniny zo skupiny výlevných (sopečných) hornín. Vznikajú, keď sa magma pri vulkanickej činnosti dostane až na zemský povrch ako láva.

Ryolity vznikajú z kyslých, veľmi hustých (viskóznych) láv, ktoré sú málo pohyblivé, a preto vytvárajú vytlačené kopy, ihly a podobné útvary. Riedke čadičové lávy sa naopak rozlievajú do rozsiahlych príkrovov.

Brat granitu

Ryolit je výlevný „dvojník“ granitu – vzniká z tej istej magmy, no na povrchu. Keby láva zostala v hĺbke, pomaly by vykryštalizovala a vznikol by granit. Na povrchu však rýchlo vychladla, preto má ryolit polokryštalickú štruktúru.

Štruktúra a zloženie

Okrem vykryštalizovaných minerálov, ktoré tvoria malé výrastlice, obsahuje ryolit aj základnú hmotu. Tá je väčšinou sklovitá a nevykryštalizovaná – následok rýchleho ochladnutia a stuhnutia lávy. Preto sú ryolity často pórovité.

Pri tuhnutí sa môže v hornine zachovať pohyb lávy. Vzniká tak prúdovitá textúra, ktorá na povrchu kameňa vytvára rôzne dekoratívne obrazce.

Aké minerály ryolit obsahuje

Vykryštalizované minerály sú väčšinou drobné a akoby „utopené“ v základnej hmote. Pod mikroskopom v nej možno nájsť aj mikrolity – ihličkovité kryštáliky menšie ako 0,008 mm, ktoré sú v podstate zárodkami minerálov.

Kde sa ryolity na Slovensku nachádzajú

Ryolity sa vyskytujú v dvoch sopečných (neovulkanických) oblastiach – stredoslovenskej a východoslovenskej. Obe sú súčasťou tzv. vulkanického venca, ktorého južný oblúk pokračuje v Maďarsku.

Stredné Slovensko

Na ťažbu sú najvhodnejšie najmladšie ryolity z Kremnického a Štiavnického pohoria a z pohoria Hronského Inovca. Nie sú prekryté mladšími horninami a majú tvar kupol (dómov), preto sa využívajú už od dávnych čias.

Najznámejšie lokality:

Východné Slovensko

Tu ťažba nemala takú tradíciu, pretože sa tu nevyskytujú najmladšie, na ťažbu najvhodnejšie typy ryolitov. Ťažilo sa v lokalitách Malá a Veľká Bara, Lesné, Malý Kamenec, Byšta, Brezina, Viničky, Kašov a Cejkov – väčšina z nich leží pri slovensko-maďarskej hranici.

Zdroj: Darina Čabalová, Krása kameňa v živote človeka

Máte otázku? Napíšte nám

Radi vám poradíme s výberom pomníka, kameňa aj so starostlivosťou oň. Vyberte si prevádzku, ktorá je vám bližšie – Senec alebo Pezinok – a ozveme sa vám čo najskôr.