Pieskovce patria k najviac využívaným kameňom v histórii Slovenska. Postavili sa z nich hrady aj celé historické mestá, ako Levoča či Bardejov. Ako vznikli, kde sa nachádzajú a čím sú výnimočné?

Základné fakty

Ako pieskovce vznikajú

Pieskovce vznikli zvetrávaním a rozpadom hornín na piesčité zrná – rôzne minerály alebo drobné úlomky pôvodných hornín. Takto vzniknutá nesúdržná hornina sa následne procesmi diagenézy spevnila tmelom.

Výsledkom sú rôznorodé horniny, ktorých vlastnosti určujú najmä tri veci:

Kde sa pieskovce na Slovensku nachádzajú

Pieskovcové vrstvy sa nachádzajú prevažne v oblastiach flyšovej sedimentácie na severozápade a severovýchode Slovenska – napríklad na Orave, Kysuciach a v severovýchodnej časti východného Slovenska. Zaberajú plochu 10 754 km² z celkovej rozlohy Slovenska 49 013 km².

Flyš tvoria rytmicky sa striedajúce vrstvy pieskovcov s rôznou veľkosťou zŕn, ktoré prechádzajú do zlepencov, jemnozrnných ílovcov až ílovitých bridlíc. Pieskovce sú v nich jediným vhodným materiálom na výrobu stavebného a dekoračného kameňa.

Dobré vedieť

Či sa dá pieskovec využiť, závisí od jeho kvality (vlastností podľa účelu použitia) aj od množstva – pomeru pieskovcov k bridliciam, hrúbky vrstiev a zásob na ložisku. Najviac však rozhoduje charakter tmelu, ktorý spája piesčité zrná.

História ťažby

Pieskovce boli v minulosti na Slovensku veľmi využívanou horninou, najmä na dekoračné účely. Svedčí o tom 336 zaregistrovaných kameňolomov. Nebolo to pre vynikajúcu kvalitu kameňa, ale pre nedostatok iných, vhodnejších surovín vo flyšových oblastiach.

Až do 50. rokov 20. storočia sa geologický prieskum nerobil, a tak bola ťažba živelná. Kameňolomy sa otvárali priamo v miestach spotreby a často sa opúšťali hneď po vyťažení vhodných vrstiev. Vďaka tomu sa však dal kameň vyberať podľa účelu – a stavby z neho vydržali stáročia.

Kameň sa ťažil pre hrady aj historické mestá, ktoré sú dnes mestskými pamiatkovými rezerváciami – Levoča, Bardejov, Spišská Sobota, Kežmarok či Spišská Kapitula. Sú to doslova „pieskovcové“ mestá.

Nekontrolovaná ťažba mala aj odvrátenú stranu. Aj keď išlo väčšinou o malé lomy, boli surovým zásahom do prírody Kysúc, Oravy a severovýchodného Slovenska. Vo väčšine z nich sa ťažba postupne skončila a tieto oblasti dnes nemajú dostatok vhodného kameňa.

Oravský Biely Potok

Oddávna sa tu ťažil kvalitný pieskovec, z ktorého sa vyrábali žiadané mlynské kamene a žarnovy. Sídlila tu aj kamenárska dielňa Belopotockých a výrobky z tohto kameňa nájdeme na Orave, Kysuciach aj Liptove. Keď sa zistilo, že obsahuje priveľa voľného kremeňa (riziko silikózy kamenárov), ťažba sa obmedzila len na sporadickú.

Pieskovce na západnom Slovensku

Na západe sa pieskovce nevyužívali v takej miere ako na východe, pretože geologická stavba ponúkala viac iných kvalitných hornín. Obľúbené však boli jemnozrnné pieskovce Brezovských Karpát z oblasti Dobrej Vody – najmä u sochárov, pre ich výbornú opracovateľnosť. Vidieť ich môžete napríklad na Smolenickom zámku.

V Dobrej Vode kedysi pracovali talianski kamenárski majstri a ušľachtilým kamenárstvom sa tu zaoberali celé generácie. Ťažba sa neskôr presunula do blízkej Chtelnice, kde sa získaval hrubozrnnejší pieskovec na rekonštrukcie historických objektov. Dnes sa už neťaží.

Pamiatka z jedného kusa

Unikátnou pamiatkou je oltár v Kostole sv. Juraja vo Svätom Jure pri Bratislave. Vytesal ho severotaliansky sochár v rokoch 1515 – 1520 z jedného mohutného monolitu svetlého pieskovca. Odkiaľ kameň pochádza, zostáva dodnes neznáme.

Spiš a Šariš: klenotnica pieskovca

Najrozsiahlejšie a historicky najvýznamnejšie sa pieskovce využívali na východnom Slovensku. Na Spiši a v Šariši sa zachovali sakrálne, mestské, sochárske aj fortifikačné stavby, ktorých význam presahuje hranice Slovenska. Veľký podiel na ich hodnote majú kamenné dekoratívne aj konštrukčné prvky, napríklad nosné piliere arkád.

Gotika

Pre gotiku je kameň hlavným a charakteristickým materiálom – vďaka nemu rozpoznáme lomené oblúky či rebrové klenby. Stredovekí majstri s úžasným citom pre statiku stavali vysoké a vyľahčené stavby z pomerne malých opracovaných kamenných prvkov.

Renesancia

Ešte výraznejšie sa pieskovec uplatnil v renesancii. Po častých požiaroch sa mestá od začiatku 16. storočia obnovovali v novom slohu s prísnymi, pravouhlými tvarmi. Kameň zostal žiadaný pre svoju trvanlivosť a tvarovateľnosť a vďaka nemu vznikli prvky tak špecifické, že dnes hovoríme o spišskej renesancii. Je odrazom najväčšieho hospodárskeho rozmachu regiónu na konci 16. a začiatku 17. storočia.

Zdroj: Darina Čabalová, Krása kameňa v živote človeka

Máte otázku? Napíšte nám

Radi vám poradíme s výberom pomníka, kameňa aj so starostlivosťou oň. Vyberte si prevádzku, ktorá je vám bližšie – Senec alebo Pezinok – a ozveme sa vám čo najskôr.